Čilskí kamaráti, držim palce!

Autor: Katarina Strihova | 12.8.2011 o 23:28 | (upravené 12.8.2011 o 23:43) Karma článku: 5,69 | Prečítané:  1319x

Hernán si ma našiel celkom náhodou. Nech žijú tie nečakané náhody, ktoré hýbu svetom. Netrvalo dlho a s týmto šarmantným Čilanom sme kŕmili holuby v parku, cez prednášky na seba lišiacky žmurkali a vymieňali si čitateľské zážitky.

Hernán písal básne a sníval viac než je bežné. Nosil tričko s tvárou Ernesta Che Guevaru, nenávidel Pinocheta, izbu mal plnú plagátov Salvadora Dalího, zaspával, keď iní vstávali a vedel nájsť vždy najkrajšie súhviezdie na nočnej oblohe.

Dnes som si na Hernána spomenula. Je v Santiago de Chile a možno tiež kráča ulicami mesta a podobne ako tisícky ďalších mladých ľudí žiada reformu čilského vzdelávacieho systému. On sám študoval literatúru na Univerzite v argentínskej Mendoze, pretože tam bolo vysokoškolské štúdium, na rozdiel od jeho krajiny, zadarmo. Nebyť Hernánovej nekonečnej lásky k moru, ešte stále by bol v Argentíne.

Andrés, el Chileno. Ďalší bradatý mladík, čo prišiel do Mendozy spoza Ánd. Vtipnejšieho študenta histórie som ešte nestretla. Stal sa z neho verný fanúšik slovenskej futbalovej reprezentácie a od začiatku roka je zakladateľom a reportérom jednej z argentínskych internetových televízií. Primeranou dávkou ostrovtipu komentuje svetové dianie a vždy trafí klinec po hlavičke. V poslednom vydaní hovoril o protestoch čilských študentov, aspoň na diaľku ich podporil. Žije v Mendoze a tuším, že tam zostane.

Iskra v očiach a hlava plná nápadov, taká je Čilanka Carolina. Natrafili sme na seba v hosteli, kde sme obe pracovali. Každá z iného konca sveta a obidve cudzinky v Argentíne. Asi preto sme si výborne rozumeli. Caro tiež študovala v Mendoze, grafický dizajn. V Čile to nešlo, nezarábala totiž toľko peňazí, aby mohla dať viac ako polovičku platu z brigád na štúdium. Zbalila si teda kufre, sadla na autobus a už štyri roky býva v krajine tanga. Argentínsky tanec, víno a jeden Argentínčan ju očarili natoľko, že tu zrejme pobudne dlhši čas. Možno i naveky.

Som rada, že je v Argentíne toľko Čilanov, chvíle s nimi sú príjemne šteklivé. Mládenci z Čile sú zvyčajne bradatí, majú hlboký pohľad, spamäti ovládajú básne Pabla Nerudu a nedostatok katalógovej krásy vyrovnávajú majstrovskými lichôtkami. Je skvelé, ak do cudziny odchádzajú, lebo túžia spoznať nepoznané, vidieť nevidené a okúsiť dosiaľ neokúsené. Nepozdáva sa mi však, ak svoju krajinu opúšťajú kvôli drahému vysokoškolskému štúdiu, ktoré si nemôžu dovoliť. Mám pocit, že si Čilania po dlhých rokoch diktatúry a nečakaných prírodných nešťastí toľko nespravodlivosti nazaslúžia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?