reklama

Portugalské pohladenie

Ak ste na juhu Španielska a rozhodnete sa navštíviť blízke zahraničie, veľa možností nemáte. Do Maroka je to síce na skok, a hoci zaváňa vzrušujúcou exotikou a lacnými nákupmi, prakticky dostupnejšie Portugalsko ho zvykne návštevnosťou predbehnúť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

A tak stačí nájsť niekoľko odvážnych spoluvýletníkov, prenajať si auto, zabaliť veľkú desiatu, z knižnice si požičať turistického sprievodcu, potom odbočiť na križovatke správnym smerom a po približne piatich hodinách cesty z Granady sa vám už obyvatelia prihovárajú jazykom podobnejším katalánčine väčšmi než španielčine.  

...vitajte v Portugalsku.

V krajine známej treskou, vínom, fadom ale aj futbalom či nádhernými plážami.  

Našu taliansko-slovenskú posádku privítalo Portugalsku v mierne smutnej nálade, sivé mraky nad Atlantickým oceánom a vietor vejúci do očí piesok tajomných pláži regiónu Algerve neveštil nič dobrého. Ale, prísť zo Španielska znamená navyknúť si nestrácať optimizmus a nerobiť si z vecí ťažkú hlavu.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozhodnutie prespať v stane na pláži sme museli kvôli poveternostným podmienkam i zákazu stanovať na pláži, zmeniť. Našťastie nájsť hostal v mestečku Faro nebol problém, i keď so širšou zásobou portugalských slov by bolo bývalo všetko o poznanie ľahšie. Prvú portugalskú noc sme preto s Taliankou Martou a jej rodákmi Francescom a Ivanom strávili v poloprázdnom, no útulnom hostali takmer priamo v srdci juhoportugalského mesta Faro. Poznačení takmer nikdy neutíchajúcim ruchom v centre Granady sme prekvapene kráčali piatok v noci tichými uličkami centra mesta.

Na druhý deň nás čakal hlavný cieľ výletu – Lisabon. Po štvornásobnej zmene smeru, približne pätnásťkrát položenej tej istej otázke obyvateľom krásneho portugalského vidieka, sme na druhý krát správne odbočili k mostu 25. apríla, ktorý nás konečne priviedol ponad rieku Tajo do Lisabonu. Napravo otváral náruč Kristus, dvojča toho z Rio de Janeiro, a naľavo sa v hmle strácali svetlá štvrte Belém.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To, čo je pre mňa pri cestovaní najzaujímavejšie, sú ľudia, oni dávajú miestam dušu a vo mne nechávajú nezabudnuteľné spomienky.

Barcelona , to je pre mňa Anna, Fede a Carmen, Atény, to je nonšalantný Apostoli, New York, bohém John, Cordóba zas večne mladý António ... aj Lisabonu som preto chcela dať ľudské vlastné meno.  Od dnes ho už má, João.

Len čo sme dorazili na dohodnuté miesto, čakal nás tento mládenec tam. Voňavý, usmiaty a štýlovo strapatý nám pomohol odniesť ruksaky do izby na tretie poschodie. Španielčinou s jedinečným portugalským prízvukom nám potom podal všetky základné informácie o svojom meste, ale hlavne, povedal nám to, v ktorom bare ho o približne hodinku nájdeme.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

João nás zaviedol do emblematickej lisabonskej štvrti Barrio alto, kde sme s pivom v plastickom pohári v ruke sedeli na obrubníku a pohľadom troch národností filozofovali nad ľudskými snami. Aby sme zistili, že ich máme všetci rovnaké. Veľké.

Do hostalu za vlakovou stanicou Apolónia sme kráčali usmiati a nevedno prečo, stupili do každej mláky na ceste.  

Na druhý deň nám João odporučil pozrieť si dedinku Sintra, ktorá leží kúsok za Lisabonom. Je známa krásnou prírodou, ale predovšetkým nádhernými palácmi a zámkami v blízkom okolí. Na želanie filmového fanúšika Francesca sme navštívili zámok Quinta da Regaleira. Vraj sa tam natáčal akýsi film s Johnym Deeepom. My s Martou sme v nádeji, že Johnyho tu niekde v romantickom zákutí predsa len nájdeme, blúdili s našimi talianskymi spolužiakmi tmavými jaskynnými chodbami pod hlavným palácom. A Johnyho nikde.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Večer sme mali opäť „rande“ so šarmantným Joãom.

Návšteva Portugalska by sa nerátala, ak by sme nevyskúšali morskú špecialitu. Hoci sa na nás z každého výkladu reštaurácie usmievali slimáky chváliace sa svojou lahodnou chuťou, na radu nášho sprievodcu sme skúsili iné špecialitky. Nie že by slimáky neboli chutné, len to nebola tá správna večera. Portugalci ich totiž na rozdiel od Francúzov alebo Španielov servírujú ako predjedlo.

Po večeri sme akousi skratkou, čo poznajú len miestni, znovu stáli v úzkej uličke štvrti Barrio alto a João v tričku, v „kraťasoch“ a v teniskách nám už podával poháre so zlatistým portugalským mokom.

Vôbec sa nám nechcelo späť do hostalu. Bolo však treba ísť spať, na druhý deň sme sa rozhodli, skôr než opustíme brány Lisabonu, prezrieť si blší trh Feria de Ladra, známy aj ako trh zlodejov. Jednak sme verili, že azda nájdeme peňaženku, čo Marte ktosi ukradol spred Lisabonskej katedrály a jednak sme chceli vychutnať atmosféru miesta v ďalšej typickej Lisabonskej štvrti Alfama.  

Plán bol odísť z Lisabonu okolo treťej hodiny popoludní. O pol siedmej sme nastupovali do auta, v kufri nám pribudla lampa z trhu za jedno euro, dve ružičky od Joãa, sedem máp centra mesta, krabica s typickými zákuskami zo štvrte Belém ale predovšetkým, v každom z nás bol navyše nový skvelý zážitok.  Kúsok pred vstupom do Španielska sa objavila dúha. Nuž, Portugalsko sa rozlúčilo štýlovo. V tom pozdrave boli všetky farby našich portugalských dní.

Katarina Strihova

Katarina Strihova

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ľúbi želatinové zákusky, blšie trhy, španielske a portugalské slovíčka, chodenie naboso, náhody, malého kučeravého Alberta a veľkého ešte kučeravejšieho Davida. Prežila niekoľko liet a zím v Argentíne, v Španielsku v Portugalsku a v každom z týchto miest zostal kúsok jej srdca. Zoznam autorových rubrík:  Poulicna Barcelonamoji a mojiOd Granady po SevilluPacilo by sa miCesta spaťso mnou po GreckuErasmus v GranadeSprávy spod ÁndSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu