Čilskí kamaráti, držim palce!

Autor: Katarina Strihova | 12.8.2011 o 23:28 | (upravené 12.8.2011 o 23:43) Karma článku: 5,69 | Prečítané:  1336x

Hernán si ma našiel celkom náhodou. Nech žijú tie nečakané náhody, ktoré hýbu svetom. Netrvalo dlho a s týmto šarmantným Čilanom sme kŕmili holuby v parku, cez prednášky na seba lišiacky žmurkali a vymieňali si čitateľské zážitky.

Hernán písal básne a sníval viac než je bežné. Nosil tričko s tvárou Ernesta Che Guevaru, nenávidel Pinocheta, izbu mal plnú plagátov Salvadora Dalího, zaspával, keď iní vstávali a vedel nájsť vždy najkrajšie súhviezdie na nočnej oblohe.

Dnes som si na Hernána spomenula. Je v Santiago de Chile a možno tiež kráča ulicami mesta a podobne ako tisícky ďalších mladých ľudí žiada reformu čilského vzdelávacieho systému. On sám študoval literatúru na Univerzite v argentínskej Mendoze, pretože tam bolo vysokoškolské štúdium, na rozdiel od jeho krajiny, zadarmo. Nebyť Hernánovej nekonečnej lásky k moru, ešte stále by bol v Argentíne.

Andrés, el Chileno. Ďalší bradatý mladík, čo prišiel do Mendozy spoza Ánd. Vtipnejšieho študenta histórie som ešte nestretla. Stal sa z neho verný fanúšik slovenskej futbalovej reprezentácie a od začiatku roka je zakladateľom a reportérom jednej z argentínskych internetových televízií. Primeranou dávkou ostrovtipu komentuje svetové dianie a vždy trafí klinec po hlavičke. V poslednom vydaní hovoril o protestoch čilských študentov, aspoň na diaľku ich podporil. Žije v Mendoze a tuším, že tam zostane.

Iskra v očiach a hlava plná nápadov, taká je Čilanka Carolina. Natrafili sme na seba v hosteli, kde sme obe pracovali. Každá z iného konca sveta a obidve cudzinky v Argentíne. Asi preto sme si výborne rozumeli. Caro tiež študovala v Mendoze, grafický dizajn. V Čile to nešlo, nezarábala totiž toľko peňazí, aby mohla dať viac ako polovičku platu z brigád na štúdium. Zbalila si teda kufre, sadla na autobus a už štyri roky býva v krajine tanga. Argentínsky tanec, víno a jeden Argentínčan ju očarili natoľko, že tu zrejme pobudne dlhši čas. Možno i naveky.

Som rada, že je v Argentíne toľko Čilanov, chvíle s nimi sú príjemne šteklivé. Mládenci z Čile sú zvyčajne bradatí, majú hlboký pohľad, spamäti ovládajú básne Pabla Nerudu a nedostatok katalógovej krásy vyrovnávajú majstrovskými lichôtkami. Je skvelé, ak do cudziny odchádzajú, lebo túžia spoznať nepoznané, vidieť nevidené a okúsiť dosiaľ neokúsené. Nepozdáva sa mi však, ak svoju krajinu opúšťajú kvôli drahému vysokoškolskému štúdiu, ktoré si nemôžu dovoliť. Mám pocit, že si Čilania po dlhých rokoch diktatúry a nečakaných prírodných nešťastí toľko nespravodlivosti nazaslúžia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

BRATISLAVA

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.


Už ste čítali?